|
Prvé cvičenie v obľúbenom Zahradišti začalo aportom volantu
|
A ešte aj divný bol
|
|
Stále sa schovával
|
Ale nakoniec sa mi ho podarilo uloviť
|
|
Ruky hore, strelím!
|
Volantom do ruky
|
|
A potom dostala inštrukcie, že som pako a musí to hádzať opačne, lebo to beriem za strednú loptičku
|
Cháááá, ale mňa neprecikajú
|
|
Doniesol som aj tak
|
A zase do ruky!
|
|
Tak ma panička strašne za to chválila
|
Potom som musel zase pre niečo ísť, babu jagu vystriedal divný vodník
|
|
A zase som to zvládol v papuli až na breh!
|
Neskôr ma naložili do člna
|
|
A keďže robím dobrého trpaslíka
|
Tak sa rozhodli, že musím zvládnuť aj ležiaceho trpaslíka
|
|
Výstup bol zložitý
|
Čo keď to je hlboké, čo potom?
|
|
Ale nebolo
|
Neskôr ležiaceho trpaslíka naložili znova a odviezli ďaleko od brehu a paničky
|
|
A potom panička povedala, aby som prišiel
|
No, ale nepovedala na ktorú stranu mám ísť
|
|
Túto?
|
Alebo túto...
|
|
Tak som si vybral sám
|
Chvost dohora
|
|
Potom celé telo nabok
|
A efektná stojka
|
|
Ktorá sa zmení potom, čo si namočím hlavu do divnej polohy
|
No a po práci sme takto odpočívali a užívali si obednú siestu
|
|
Ale nebojte, ja nie som prítulný, ja som len potreboval vidieť, čo sa papá vedľa
|
Ale podložka to bola dobrá
|
|
Svoj aportík som si nedal ani na suchu
|
No a po obede zase výkon, prstíkový
|
|
Šak vidím, nie som slepý, rýchlo, aby ma ten waserman nepredbehol
|
Mám to!
|
|
Ešte kontrola, či sa náhodou nedostal moc blízko
|
Ale tak, teraz to treba upratať, keď už je dostatočne ďaleko
|
|
A pohodlne si to chytiť
|
Trochu pozápasiť
|
|
A doniesť kam? No na BREH! Panička neverila vlastným očiam.
|
Tak, aby si nemyslela, že nedajbože robím čo chce ona, toto som jej šľahol na zem
|
|
Druhý krát som vyštartoval ešte rýchlejšie
|
Lebo ten vodník potvorský bol pri ňom rýchlejšie ako ja
|
|
A schoval mi moju obľúbenú časť pádla, tak som ho musel chytiť poriadne
|
Ale nechápem, za ten spodok sa to drží lepšie
|
|
Vidíte? A za to biele ešte lepšie, len neviem prečo sa im to neľúbi
|
A zase breh. To slovo je pre paničku nejaké zvláštne. Hovorila, že som v šiestich rokoch konečne dostal rozum
|
|
A konečne odovzdávam veci ako mám
|
Znovu unesený
|
|
Som sa pozeral, ako mi hodili cez palubu môj obľúbený aport
|
Hajzli, zas ho musím zachrániť
|
|
S chvostom nahoru
|
Efektným zlomením sa
|
|
Naloganím vody
|
Ale hneď som pozeral, kam sa mi za ten čas stratil, čo som kukal na dno
|
|
A na mňa je spoľah! (Ak pominiem aport, ktorý mal plávať a neplával a skončil na dne zahradišťovského rybníka)
|
Eeeeh, fakt spoľah! Ak chcete niečo stratiť, stačí sa na mňa obrátiť
|
|
No dobre, dobre, viem, že keď máš ruky v bok, tak sa mám prestať hrať
|
Tak tu máš, do rúčky ti to zase podám
|
|
No a potom mi začala niečo ukazovať
|
Nie som si istý, či pochopila, že netuším čo, ale vyrazil som
|
|
A po chvíli aj pochopil, čo je mojím cieľom
|
A razanciou sebe vlastnou
|
|
Čln zachránil z pazúrov vodníka
|
A znovu úplne neočakávane ho zveril priamo do rúk paničky
|
|
No a potom mi šla vypichnúť okno prstom znova
|
Tak som sa pobral
|
|
Ale nie ďaleko
|
Ale potom som ju už prestal naťahovať a vybral sa po ten čln
|
|
Som neni blý, neee?
|
Jeden aby si to tu všetko za nich oddrel
|
|
A čo by si nechcela? Popros!
|
Počkaj, kam ma to zase berú?
|
|
Ježiši! Vráťte ma, ja ju nevidím!
|
Ale našťastie ma zavolala a ja som mohol ísť
|
|
S chvostíkom nahoru samozrejme
|
Ladným plúžením
|
|
Treskol do vody
|
Kde sa pozrel rybám do spálne
|
|
A potom vytrvalo ignoroval ženské osadenstvo, lebo voda bola príliš blízko
|
A v nedeľu ráno som sa o raňajky podelil s Tobym
|
|
Veď kto by odolal tomu mlsnému jazýčku
|
A tomu pyšteku?
|
|
Ale tváriť ako debili sa vieme obaja dobre
|
Toby teda lepšie
|
|
No a potom nás znovu čakala práca
|
Ktorú som si zase plnil vzorne
|
|
A plavák úspešne dotiahol na breh
|
A aby mala radosť, až do rúk - možno jej budúci rok budem aj predsadať ak bude dobrá
|
|
No a potom zase po mne niečo chcela, čo som nie celkom chápal. Vopchala mi lano do huby a ukazovala doprostred jazera
|
Ale potom som pochopil, že na ten plavák čaká vodník, čo sa nedá utopiť
|
|
Koľko z nás by malo z toho utopenia radosť nemusím hovoriť
|
Ale tak jej ho dám živého, keď to musí byť
|
|
Druhý krát ma konečne vyslala vtedy, keď sa aspoň tváril, že sa topí
|
Tomu som pochopil rýchlejšie
|
|
Lebo predtým sa ani topiť nestihol
|
Tak som ho zachránil aj teraz
|
|
A mne sa to nosenie nejak zapáčilo
|
Tak sme sa o to trocha popreťahovali, aj keď neviem prečo mám pocit, že panička to tak chcela
|
|
No a potom šup do člna znova
|
Dostal som tam aj aport
|
|
A znovu som šiel zachraňovať ten
|
Aj po ležiačky
|
|
A keď sme boli dosť ďaleko, tak letel znova vzduchom do vody
|
No a teraz čo ako
|
|
Tadeto?
|
OK, tak druhou stranou
|
|
Ale nakoniec som sa k nemu dostal a to bolo hlavné
|
No a toto akože čo má byť? Ja na brehu a ty v člne?
|
|
No, to teda nie, čakaj. Jak ja si mám sadnúť, ty si sadni a vráť sa!
|
Ale neskôr ma pekne zavolala a ja som mohol ísť a nasledovať ju v tom člne
|
|
A že som sa teda snažil
|
Ani von som z tej vody nechcel ísť, tak ma to bavilo
|
|
No a toto je naša svätá trojka. Ja, Toby a Max. Dúfam, že sa takto čochvíľa znova stretneme!
|
