Povedali, že kto nebol na Štefánikovej mohyle, nie je Slovákom

Tak to sme sa tam museli vybrať, aby som sa ja i Stano Slovákmi stali

A ja samozrejme zmapoval okolie mohyly

Je to monumentálny pamätník, taký maličký som bol pri ňom

A aj pri paničkinom otcovi sa cítim ako trpaslíček

Kam idete? Ona tu ešte trčí! Neopúšťajte nás

Ale čo, šak nás dobehne

Rozmýšľam, ako sem tie kamene navláčili

A pri paničkinej mamine sa zase cítim táááký veľký

Mám ísť s tebou? Ani náhodou!

Ja idem za paničkou

Čo dáš za to, ak prídem? Snehovú guľu? :-o

No, po týchto schodoch by som denne chodiť nechcel

Ale výhľad by sa mi páčil

Ale už by si mohla ísť

S ňou sa neoplatí bojovať

Sa budem tváriť, že tu nie som a ju to pustí

Ale zamestnať ako strážneho psa by ma tu mohli, nestratil by som sa v tých bielych kameňoch

Tak a takto vypadá pravý slovenský fundlák!