V jedno sobotné popoludnie som sa ocitol tu a podľa počtu zbalených vecí som vedel, že sa tu zdržím dlhšie
|
Len dúfam, že v okolí majú veľa vody
|
Hneď na druhý deň ráno som sa ju vybral hľadať, len oni sú pomalí
|
A žiadne auto nebolo, pešibus
|
Tak aspoň dúfam, že to bude stáť za to
|
Čím vyššie sme stúpali, tým väčšia bola hmla
|
Toto bude ono! Navrchu kopca jazierko, kto to kedy videl?
|
Že môžem, žeeeee
|
Tak hoci pršalo, ja som si veselo plával
|
V súkromnom jazierku na vrchu Klinberg
|
No dobre, vrch je až nad tou kaplnkou, ale to je veľká lúka, kde bola kedysi dedina, len ju vyplienili a už nikdy nepostavili znova
|
Vraj tam je krásny výhľad. Ha ha ha. Ale učili ma tam hľadať hríby
|
Bedlička to neprežila to moje hľadanie
|
Chodili sme teda v oblakoch ďalej
|
Občas som ich musel počkať
|
Aby neboli smutní, že chodia sami
|
Keď neprší, nech aspoň kvapká, že?
|
Ryby tu nemajú
|
A nejdem a nejdem a nejdem
|
Dobrý chodníček, aj dvojnožci musia po vode chodiť
|
Pome, pome, vy šuchtáci
|
Hm, tak tadiaľto teda nie?
|
A potom zrazu jakot, tak som sa aj ja prišiel počudovať, nad čím to panička vreští
|
A hríby boli naozaj všade
|
A oni ich zbierali a ja musel čakať
|
Keby ste videli ako vysoko som bol. Toto je hrebeň
|
A našiel som hríbik a zaslúžil si piškótku
|
No, už mám toho dosť, kade domov?
|
Tak vraj až po tomto ideme domov
|
Ale naprd výhľad, cez tú smrečinu som ja nič nevidel. Ale vraj sa to volá Kamenná a pod ňou je Kamenné more
|
Ja už s tebou nikde nepôjdem, vody bolo málo
|
Len kameňov kopa
|
Tak sme znova prešli cez Klinberg, kde sa trocha vyjasnilo
|
A doma počítali úlovky
|
Na ďalší deň sme sa vybrali do Banskej Štiavnice
|
Vyvenčil som sa na lúke nad ňou
|
A stále sa kochal pohľadom na ňu
|
Majú to tam naozaj veľmi pekné
|
Aj na Kalváriu sme si pozreli
|
A čakal som, čo vymyslia ďalej
|
A predstavte si, vzali ma do mesta
|
Na námestí Sv. Trojice bolo našťastie málo ľudí
|
Vlastne celé mesto bolo akési tiché
|
Tak som sa aspoň napil vody, keď žiadnej inej nebolo a šli domov
|
A takto sa durdil
|
A na ďalší deň mi zakázali ísť do tohto rybníčka! Vraj bol špinavý, jak špinavý, čo to je špinavý???
|
Ale jasné, kopce asi špinavé nie sú
|
Ale je fakt, že v lese je aspoň fajn, keď je vonku teplo
|
A tento les bol dosť hustý nato, aby tam slnko nepreniklo
|
Tak toto je najkrajšia bažina akú som kedy videl. Myslíte, že ma do nej pustili?
|
Nie je správna odpoveď, červy ľudské
|
A nebavím sa s nimi, zas raz
|
Tak som chvíľu chodil druhý
|
Ale nezdalo sa, žeby ich to nejak trápilo
|
Tak som sa rozhodol znova prevziať vedenie
|
čo sa mi aj podarilo
|
Ale o pár minút som ich musel znova čakať
|
Potom bodol krátky oddych, samozrejme, nie pre mňa, ja som ho vôbec nepotreboval, to tie ľudské červy majú slabú kondičku
|
Furt som ich len čakal
|
No a potom sme vyliezli na nejakú zbúraninu, volali to Pustý hrad a bol naozaj pustý, bo z neho ani poriadne vidno nebolo
|
Zaujímavejšie boli skaly oproti, ale čo už, nie som kamzík
|
A potom som im psychicky pomáhal pri krájaní hríbov. Hľadajte ma
|
Ale streda začala dobre! Len furt mrmotali, že je to strmé a veľké skaly. No a čo, ja by som si aj nohy dolámal, hlavne, že VODA
|
A potom sme našli prítok
|
A ja som skúmal, či tá voda do toho Hodrušského jazera tečie dobre
|
A dobre, lebo aj prítok bol hlboký
|
Fundlolochnesska v jazere
|
No, šup šup, už nechajte tie hríby napokoji!
|
Ale tak, klamal som trochu, celé dni som býval namočený v jarčeku pred chatou
|
Vezmime si ho domóóóv
|
Lepšie dačo ako nič
|
A po náročnom dni som ešte musel hríby strážiť, aby ich niekto neukradol
|
No a v štvrtok som im od rána ukazoval, čo ja chcem
|
POCHOPILI! Okúpal som sa na Počúvadle pod Sitnom
|
Ale tie mrchy ma potom z vody vytiahli a zabočili sme do lesov
|
Zas som si vykračoval, ale mokrý, tak aspoň tak
|
Zrazu sme sa ocitli na nejakej lúčke
|
Už som tušil koľká bije. Do tej vežičky nejdem!
|
A fakt nejdem, bo panička povedala, že mi nenechá nohy odpadnúť. Tak šiel najprv hore pániček
|
A potom ona a ja som čakal tam dole na lúčke
|
Neviem prečo sme touto cestou nešli hore
|
Ani taká strmá nebola a hlavne, nebolo na nej ani nohy!
|
Dokonca aj výhľad bol
|
Ale ja som fujazdil dole, veď tam som nechal tú krásnu vodičku
|
Tak ale po ceste som využil občas aj to, čo dala cesta
|
Si robíš prdel, že tuto sa mám okúpať? Ok, prsty som si okúpal a poďme ďalej
|
A po náročnom výstupe aj zostupe som si znova zaplával na Počúvadle
|
A zase sme večer sušili hríby, už mi idú krkom
|
A takto som večer "umrel"
|
A v piatok sme sa vybrali k moru. Kamennému
|
Zase až tak veľké nebolo, ale tak jediné more, čo tu na Slovensku máme :D
|
Potom som si odskočil do Hrona
|
A zúfalo som im dával najavo, že tu musíme zostať aspoň 1500 hodín
|
Ale oni ma potom naložili a šup, už som bol na nejakom chodníku nad Banskou Štiavnicou
|
Ale mokrýýýýý a furt čosi spomínali o nejakom tajchu
|
Chvíľu som sa tváril, že ma aj zaujíma, čo tam píšu
|
Ale potom som to vzdal, pretože oni furt chodili do lesa a nosili odtiaľ hríby
|
Tak som zrazu skončil na vrchu Paradajs
|
A pokračovali sme chodníkom ďalej
|
A samozrejme, stále som ich musel čakať
|
V batohu mali hríbiky, tak museli niesť svoju aj moju vodu v rukách, tak im treba
|
Ja som mal vymyslenú inú cestu, ale nechceli sa nechať prehovoriť
|
Ale toto vypadalo nádejne
|
Hááá, tam som už bol!
|
Pokochal som sa zase zvrchu Banskou Štiavnicou
|
A rýchlo som utekal dolu
|
Ešte ma tu kdesi má čakať predsa ten tajch!
|
A veru som ho aj našiel
|
Celkom sám som si zaplával v najvyššie položenom tajchu - Ottergrundskom jazere (okolo 800 mnm)
|
Naposledy sa pokochal výhľadom - nech mi nik nehovorí, že psi také nerobia!
|
A utekal som hľadať auto
|
No a to je všetko, takto poctivo som na ďalšie ráno čakal, až ma pobalia a KONEČNE si budem môcť doma poriadne pospať
|